Zuby a absces



Ako ste si mohli všimnúť, v menu nám pribudla nová kategória s názvom zdravie. Rozhodla som sa, že by bolo dobré, podeliť sa o svoje skúsenosti s lekármi, rôznymi zdravotnými problémami, liečbou, procesom problému. Nie som lekár a nikomu nemôžem podať návod ako niečo vyliečiť, môžem však informáciami niekomu pomôcť pohľadať správnych lekárov, pripraviť niekoho na to, čo ho asi čaká... Sama totiž, keď mi doktori povedia názov diagnózy (koľkokrát ani nepovedia, musím loviť v zdravotnej karte) ich hľadám na googli a veľmi mi to nejde, lebo o niektorých veciach sú informácie dosť biedne, polovičné, alebo absolútne nepodstatné. Človek je zvedavý tvor, chce vedieť čo s ním je a žiaľ, lekár nemá čas nám všetko vysvetliť, na všetko nás pripraviť, aj keď je to jeho povinnosťou. Prvý článok v tejto rubrike venujem môjmu poslednému veľkému problému, ktorý ma dostal až do nemocnice.

Článok je rozdelený na odstavce, kvôli tomu, ak by sa Vám nechcelo čítať tak dlhý text a chceli by ste preskakovať rovno k problému. Prvý odsek po tomto zvýraznenom texte je o histórii, kde to všetko začalo, druhý opisuje prvotné príznaky a až tretí sa kompletne venuje problematike. Ak hľadáte len odborný popis, preskočte na siedmy odsek. :)

Vo všeobecnosti, zuby sú jedným z najväčších problémov aspoň dnešných ľudí. Všade kde sa pozrieme okolo seba, sú reklamy na zubné pasty, ukazujú nám rôzne zubné ochorenia, každý nás straší, že čo sa stane ak zanedbáme zubné lekárske prehliadky... Ale ruku na srdce, koho sa to netýka, ten nad tým len mávne rukou a vôbec to nerieši. Ja som bola taká istá, so zubami som nikdy nemávala problém, pravidelne som sa o ne starala, ľudia mi často hovorili, že by chceli tak krásne biele zuby ako mám ja... Cítila som sa hrde, pretože zuby a vlasy boli asi dve veci, ktoré sa mi vyslovene na mne odjakživa páčili. (ak nerátam medzierku medzi prednými zubami atď atď...:D) A potom to prišlo, len tak, pre tú "srandu" som skočila k zubárovi na prehliadku. Asi po 10tich rokoch? Nemala som ani len založenú kartu. Lekára som si vybrala na základe odporúčaní, bol to súkromník, jeden z najdrahších v našom meste ak nie najdrahší, ale reku, na zuboch šetriť nebudem. Prehliadka vyzerala fajn, zubár mi pochválil zuby, že tak zdravé zuby nevidel asi nikdy, dokonca že zuby múdrosti mám celé a zdravé, že jediný problém je, že mi horná osmička narástla kúsok dokriva a tak mi možno pri hryzení bude prekážať. S úsmevom na perách som išladomov a potom začal horor. Prvý krát v živote ma katastrofálne boleli zuby. Nevedela som identifikovať ani ktorý to bol, bola to zvláštna a nepríjemná bolesť. A tak moje kroky zas smerovali k zubárovi, ktorý sa mi znova hrabal v ústach a nič nenašiel. Ani na rengéne. Doktori si ma začali posúvať, dohadovať sa o zápale trojklanného nervu, pendľovala som medzi neurológom, ušno nosovo krčným oddelením a zubárom. Pomaly som začala veriť tomu, že je to trojklanný nerv aj ja. Najprv tá bolesť bola znesiteľná, ale vystupňovalo sa to až tak, že som sa so slzami v očiach schúlená v klbku na posteli kolísala a chcela umrieť. Fakt, bez srandy, bol to ťažký extrém. Podľa príznakov trojklanného nervu a podľa polohy bolesti to naozaj vyzeralo naň viac ako na zub. Zhodou okolností som viedla dialóg s druhým zubárom, len tak, nezáväzný pokec, keď sme došli k tomuto a pri opise môjho problému mi vnukol myšlienku, že je možné, že mi tam zubár zaniesol infekciu pri prezeraní zubov na prvej kontrole, že nástroje neboli dobre očistené, bla bla... No kto by tomuto veril. :D Nakoniec som skončila u zubára znova, urobil mi snímok, prezrel mi ústa, nič. Na základe mojich navigácii v štýle "asi to bolí tu, asi to vychádza odtiaľto" mi vŕtal do zubu o ktorom nemal potuchy, čo s ním je, nakoľko vyzeral všade zdravo. V tom momente mi to podozrivé neprišlo, pomyslela som si, že on je zubár, on vie čo robí. Rozvŕtal mi zdravý zub, zbrúsil vrch aj s okolitými zubami a nasadil mi na neho nejakú liečivú vložku, že na 14 dní a potom prídem a vytiahne to. Všetko by bolo fajn, keby... keby som neprišla domov a nezačala tak extrémna bolesť že som sa skoro rozplakala. Ani jesť, ani piť, ani studené, ani teplé, ani vlažné, proste nijaké. Strašne som sa cítila dehydratovaná. Hneď na ďalšie ráno som bežala tam, že ako je to možné? Zubár len pokrútil hlavou, že to nechápe, toto sa deje až keď táto konkrétna vložka ostane na zube viac dní ako má. Tak poďho vybrať vložku, rozbiť zdravý zub ešte viac a hodiť tam plombu. Odchádzala som s pokojom na duši, že už je o mňa postarané. Lenže odvtedy sa tá bolesť ozývala stále. Nepravidelne, ale ozývala. Nemohla som nikam chodiť, vadil mi najmenší vánok. Pripisovala som to všetko trojklannému nervu. V tom čase som bola v poslednom ročníku na strednej, veľmi veľa som pre to vynechala, nedalo sa s tým existovať, nie to cestovať a sedieť niekoľko hodín na zadku. V tom momente človek chce zomrieť, nie rozprávať, vnímať čo je na neho hovorené a podobne. A potom, potom ostalo dlhodobo ticho.

Mesiac dozadu som ochorela, bolo chrípkové obdobie, ktoré v podstate ešte trvá. Neustále zmeny počasia, u mňa aj slabá imunita pre problémy s krvou a vuoalá, choroba bola na svete. Veď to určite všetci poznáte, soplík, kašlík, zrazu horúčka, zrazu triašky, hoplá, tu nie je niečo dobré, tu niečo nehrá. Horúčky u mňa od malička boli horšie ako u väčšiny ľudí, stačí mierne zvýšená teplota a ja som už zložená k zemi. Všetko by však bolo ok, keby ma do toho nezačal bolieť ten zub. Rozmýšľala som najprv, či sa ozval trojklanný nerv, ale toto už bolo ľahko lokalizovateľné. Je to jasné. Bolesť vyráža zo zuba, ktorý som mala zaplombovaný. Bolesť som sa snažila tlmiť liekmi, veľmi silnými liekmi na predpis (pre istotu nenapíšem názov), avšak márne. Dokonca som prekročila dávkovanie, čo by malo spôsobiť minimálne to, že mi srdce zaklope o hrudnú kosť či mi nešibe, ale nič. Nič nepomáhalo. Tak poďho po whiskey a omieľať v ústach. To jediné na chvíľu bolesť tlmilo, ale nepomáhalo. Začala som si zvonkajšej strany, teda na líce, prikladať ľad. Toto všetko sa odohralo v jednom dni, tá bolesť extrémne rýchlo gradovala. Večer okolo 22tej to zrazu prestávalo bolieť a začalo mi to tŕpnuť. Nie ako keď tŕpne noha, ale ako lokálne umŕtvenie. Normálne som si prestávala cítiť tvár, Od drobného bodu pod spodnou perou, až po očné viečko mi postupne, no veľmi rýchlo tŕpla a znecitlivela tvár. Najprv mi napadlo, či to nie je od ľadu, no nebolo. To znecitlivenie bolo však dobré na jednu vec a to, stiahlo bolesť. Doteraz nechápem, čo ho spôsobilo, nikto mi to nevedel vysvetliť, ale ja to beriem tak, že sa telo týmto spôsobom zbavovalo extrémnej bolesti. A tak som sa vybrala v noci na pohotovosť.

Čakala som tam veľmi dlho, lebo pani doktorka niekde kávičkovala, hrozne naštvaná, že prišli pacienti na pohotovosť, že čo sme všetci robili cez deň :) A to sme tam úplne do jedného boli prípady, ktoré práve vypukli a boli dosť nepríjemné.. Ale tak, nerieišla som, každý máme svoje dni. Keď som prišla narad, už som to mala aj mierne napuchnuté, nie však viditeľne, skôr na dotyk. A v tom mieste to začínalo byť teplé. Doktorka sa mi pozrela do hrdla, povedala že to nie je na antibiotika, že to je nejaká viróza, mám si dať vitamín C a bude dobre. :D A tak som kráčala s polovicou necitlivej hlavy domov... Do rána som sa vôbec nevyspala, bolesť bola síce otupená, ale zimnica s triaškou nie. A do rána som tak spuchla, že som vyzerala, ako keď vytiahnú nebohého z jazera po dobrom týždni. Moje kroky ráno boli teda predpovedané. Doktor, ihneď! Lenže som bola už taká vyčerpaná a v stavoch na odpadnutie, že som už všade chodila taxíkom. Prikladám fotodokumentáciu, bez retuše bez všetkého, jedine s vyznačením inkriminovaného miesta na prvej fotke, ak by to niekto nevidel. Nie, nemaľovala som sa to ráno, to som tak zaspala v predchádzajúcu noc (áno viem, sama kážem o tom že sa treba odmaľovávať, no v mojom stave som toho nebola schopná). Vyzerám tam strašne, ale myslím, že práve tie výrazy v očiach hovoria za všetko na tých fotkách.

Prvý deň


Začalo sa obrovské posúvanie po doktoroch. Obvodná ma posunula ušno nosovo krčnej, tá ma posunula na rengén a späť k nej, odtiaľ som mala ísť nazad k obvodnej, ale kým sa toto všetko vybavilo, nikto už nerobil. A tak, bez výsledku, bez lieku, bez čohokoľvek, poďho domov. Začala som strašne rýchlo napúchať a ako to rástlo, cítila som v tom tlak. Pre lepšie priblíženie toho pocitu, naťahovalo mi to kožu, však to extrémne rástlo, napínalo ju, takže to ma bolelo, ale toto bolo najmenej. Inak  bolesti už veľmi neboli, nakoľko som predsa na pol hlave nič necítila. Horúčky sa stupňovali, triašky boli extrémnejšie, nespala som ďalšiu noc. Do toho som bola chorá. Prišlo ráno a ja som zas vyzerala horšie.

Druhý deň


Opuch mi úplne začal meniť stavbu tváre. Ľudia po mne začínali pozerať, akoby som im zjedla psa aj deti a akoby som prišla z inej planéty. Prišla som k obvodnej lekárke, tá ma poslala tentokrát na sono k chirurgovi, aby to mrkol. Totiž, obe lekárky si najprv mysleli, že je to zub, no po nahliadnutí do úst nevideli problém a pochválili mi zuby (zase). Na sono som čakala ako inak, pol dňa. V odpadávajúcich stavoch, som tam sedela medzi chorými a stávala sa ešte viac chorou, ako som bola. Keď som sa tam dostala, keď ma vyšetrili, zistila som veľké nič, nakoľko ani na sone sa nič neukázalo. Kým som odtiaľ šla znova za obvodnou, ďalší deň sa skončil. Znova bez liekov, bez liečby, domov. Opuch samozrejme rástol ďalej a všetko sa stupňovalo tak ako v predchádzajúci deň. Čím bol opuch väčší, tým menej som mohla otvárať ústa. Začalo byť komplikované sa vôbec napiť. 

Tretí deň


Opuch bol už tak veľký, že sa mi krk zlieval s čeľusťou. Už som vyzerala naozaj extrémne zle. A tá koža týmto natiahnutím dosť bolela. Toto ráno bol so mnou rodinný známy, nakoľko som bola príliš slabá sa s niekým hádať alebo vôbec nejak rozprávať. Od obvodnej som konečne zamierila k môjmu zubárovi. Doktorky sa zhodli, toto bude absces. Kým sme čakali u zubára v ordinácii, začali sme googliť na mobile, čo je ten absces, čo to obnáša a ako sa ho zbaviť. A toto je bod, kedy sa dostávame k odbornému popisu problému:

Absces (zubu, momentálne nemám pri sebe zdravotnú kartu aby som odpísala latinský názov) je okočeľustný zápal v mäkkej časti tváre, ktorý patrí k veľmi častým komplikáciám neošetrených tzv. "mŕtvych zubov" (zub s gangrenóznou zubnou dreňou). Veľmi vysoké percento abscesu zubu vzniká práve týmto spôsobom. Čo sa mi podarilo zistiť je, že tento problém môže vzniknúť aj napríklad čeľustnou zlomeninou, alebo môžu vzniknúť pri ochorení iného orgánu, napr. mandlí.
Absces je ohraničený hnisavý zápal infekčného pôvodu (dutina je vyplenná hnisom). Medzi najhlavnejšie príznaky okrem opuchu patria začervenanie, ak ide o zub na hornej čeľusti, opuch môže až zavrieť očnú štrbinu. Opuchom postihnuté žuvacie svaly spôsobujú sťažené otváranie úst, ktoré som aj spoomínala a je celkom logické. Ak je problémom mŕtvy zub, tak medzi príznaky patrí bolestivá reakcia na teplo, zahryznutie/jedenie, poklopanie po zube. Ďalej bývajú zväčšené a bolestivé spádové lymfatické uzliny, pri tých horších a väčších zápaloch nastupuje horúčka a triaška.

ABSCES TREBA RIEŠIŤ OKAMŽITE ! NEODKLADAJTE TO, NÁSLEDKY MÔŽU BYŤ FATÁLNE !

Následky neliečeného abscesu:
  • Ak ide o hornú čeľusť, zápal môže prejsť až do vnútrolebečných priestorov a spôsobiť zápal mozgu či mozgových blán
  • z dolnej čeľuste sa môže šíriť do krku, na štítnu žľazu, na pľúca, na srdce, skrátka môže napadnúť všetko k čomu sa dostane
  • následne je možné aj zomrieť !!! v extrémnych prípadoch sa z abscesu stane sepsa (otrava krvi)
Takéto super veci sme pozisťovali a čakali. Keď nás sestrička zobrala dnu, zubár sa na mňa pozrel a povedal, že mám prísť niekedy po 15tej hodine (bolo 9 ráno). Že on má objednaných pacientov, ktorý si za vyšetrenie zaplatili. Môj rodinný známy mu hovorí, že nech sa na mňa pozrie, že som akútny stav, že ma poslala obvodná doktorka, ktorá ho prosí (fakt to tak povedala) aby ma okamžite zobral, že je zle, že prenášam absces už niekoľko dní a že peniaze nie sú problém, že si to zaplatíme a že predsa len, je toto horšie, ako obyčajné vytrhnutie zubu. Koktal, mlel spleť nesúvislých myšlienok, a že o peniaze vôbec nejde, že on nemieni pracovať pod stresom, že to nie je akútny stav, citujem ,,Kľudne by mohla mať absces ešte týždeň a nič by sa nestalo." Tak odtiaľ znova k obvodnej, kde sme odrecitovali, čo nám povedal. Vykrútila oči dohora, že či to vážne a že tam mám ísť znova, že to musí ísť okamžite preč, a že ho naozaj prosí aby sa na to aspoň pozrel. Nezabralo ani to. Rodinný priateľ už chytal nervy, načo som ho odtiahla odtiaľ preč k obvodnej, ktorá mi dala meno iného zubára, že mám skúsiť, či ma nezoberie. A poviem teda bez nejakého prikrášlenia, akonáhle ma ten zubár zbadal, okamžite, ale fakt že okamžite ma zobral dnu, posadil do kresla, pozrel sa mi do úst, porovnával to s rukou, lamentoval, bedákal, nadával na všetkých doktorov, že prečo si ma posúvali skoro 4 dni (rátajúc pohotovosť), že ako ma mohli poslať domov, že si mám dať vitamín C. Dokonca, že toto u nás v meste nikto ani nespraví, lebo toto vedia spraviť len v Martine, na klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgii. Dal mi spraviť v nemocnici panoramatický snímok zubov, vytiahol nejakú odbornú knihu s ktorou porovnával môj stav, prirovnával k svojej ruke moju tvár...a potom že neboj sa, čo ťa čaká. Úprimne, po príchode do Martina som si myslela, že mi to len nejak spravia, alebo vytrhnú zub a idem nazad domov, na čo sa pán doktor zasmial, že samozrejme že ostávam ležať, lebo je to operačný zákrok. Hneď ako ma zbadali v čakárni ma zobrali dovnútra, do ambulancie a okamžite rezať, ešte som nebola ani prijatá v nemocnici na lôžku. Najprv mi umŕtvili ústa, čakali sme (strašne neznášam tú umŕtvovaciu injekciu, strašne nechutne chutí. to len vyplachujem ako blbá potom). Následny proces bol strašne rýchly, doktor mal šikovné ruky, ani neviem ako a bolo všetko za mnou. Jedine som cítila tlak keď mi vytrhol zub a ako ho držal a snažil sa vytiahnuť, lebo mi škrabal prstom do neumrtvenej časti úst :D ale nič strašné. 

Fotka hneď po zákroku:



to na líci je krv, od doktorových rukavíc, nebola som sa vtedy ani umyť, lebo ma okamžite donútili ísť na izbu pre môj chorobne nízky tlak, aj to sa čudovali, že som si to odkráčala ako pán s tlakom 95 na 60 :D To červené, čo mi trčí s úst bola vata alebo niečo také, do čoho som musela hrýzť asi hodinu, alebo dve, už neviem, aby to nekrvácalo. Normálne už po zákroku bol opuch menší o niečo. Miesto zubu som mala nastrihanú "gumovú rukavicu", volali to tuším drenáž, aby potom stekal von hnis. Prístup doktorov v martine aj sestričiek bol neskutočný, starostlivosť parádna, ostala som tam len tri dni, lebo som sa vypýtala domov. Prvú noc som do žíl dostala klasickú infúzku a potom už len antibiotika. Nakoľko mne je problém nájsť a trafiť do žily na rukách (pre časté odbery ich mám stiahnuté dovnútra) ponúkla som sestričke menej strastiplnú cestu a tou bola žila pod hánkou, tá je výrazná. Je to síce bolestivejšie miesto, ale úprimne, po tom všetkom, to bolo nič.


Na záver, keď ma prepúšťali, som sa dozvedela od sestričky, že sa skrz moju chrípku či čo som to mala, báli, či mi to nezliezol absces dole. Vraj je absces častý problém, ale nie v mojej podobe a vôbec sa nečudujú doktorovi v ZH, že to v strachu porovnával s knihou. Dokonca, že sa báli, že na to zomriem, nakoľko som prenášala veľa dní a horšiu formu. Bola som prekvapená, nebrala som to ani na moment, že mi ide o život, kým mi to nebolo šplechnuté pred oči aj s pripomienkou, že to netreba zanedbávať a doktorov kopnúť nabudúce dozadku, aby si ma neposúvali ako horúci zemiak, pretože minulý rok im na to zomreli dvaja 30roční chlapi ... A podľa nich ma ten prvý zubár odmietol preto, lebo si bol vedomý vlastnej chyby a to, že mi ten zub pred rokmi pri zlom zaobchádzaní zabil on a miesto riešenia ho iba tak zaplomboval keď sa tam začala zanášať infekcia. Musel by priznať chybu a to by pre neho nebolo dobré. Takto sa s nikým nemôžem ani súdiť, lebo sa bude kryť. 

Na záver už asi iba toľko, že zdravie máme naozaj iba jedno, dokonca aj my večne chorľaví, máme aspoň také polovičné. Treba si ho vážiť, bojovať zaň a starať sa o seba, aj z napohľad maličkosti, môže vzniknúť obrovský problém. Prosím, ak nechcete mať traumy zo zubárov, dodržujte pravidelné prehliadky u dobrých zubných lekárov, starajte sa o svoje zuby, i keď mne to nepomohlo, vám môže. Ak sa vám doktor nepozdáva, okamžite od neho odíďte, nespoliehajte sa len na úsudok jedného doktora, veď špecialistov sú dnes milióny a naozaj dobrých je veľmi málo. Dúfam, že týmto článkom niekoho varujem, pomôžem mu, alebo ho dokopem k vyšetreniu. 


Share on Google Plus

About Nikki Devon

1 komentárov:

  1. Ja som takto skoncila v BB pred rokom. Ja som mala celu bradu, krk spuchnuty...islo to stale dole... a nedokazala som ani usta otvorit.. operovali ma v celkovej anestezii, 2 zuby isli von a na brade som mala 3 trubky - drenaz na odtekanie hmisu. Pobudla som si v nemocnici 2 tyzdne. Ale som rada ze to takto dobre dopadlo, ze som z toho opuchu mohla este dychat, ze ma nemuseli intubovat.

    OdpovedaťOdstrániť